mencocok-cocok

Verba (v)

  1. menusuk berulang kali dengan barang tajam (runcing)
KBBI III

Kata Dasar

cocok

mencoblos ~ mencocok ~ mencocok hidung lembu ~ mencocok mata ~ mencocok tanda gambar ~ mencocok-cocok ~ mencocokkan ~ mencocol ~ mencocolkan ~ mencocor ~ mencocor bola